Detail vzkazu
Ahoj. Zdravím ťa do budúcnosti moje staršie ja. Rok 2022 je premna únavný, ale to ty dobre vieš. Je jeden z tých dní kedy som sa pohádal s barborou a chystám sa na noc v aute. Našťastie je teplo. Prechádzka po naplavke má nabíja energiou,ale aj obavami. Minam krásne mladé zeny ktoré korzuju zo svojimi priatelmi. Svoje výstrihy a stehná nechávajú oblizovať lúčmi zapadajuceho slnka. Je to krásny pohľad, no je to len okamih v už tak rýchlo plynucom živote. Vôňu ktorú po sebe nechávajú keď prejdú okolo, je možné si pamätať ešte niekoľko minut. Hlasitým smiechom pripomínajú nebo. A to nepočítam ako blahodarne pôsobia ich dotyky ( pac sa len pozerám).
viem však že jedného dňa mi prestane slúžiť zrak aj sluch tak ako dnes. Som síce ešte mladý, teda pomerne. Ale skúsim pre teba niečo spraviť a dúfam že sa mi to podari, a pri čítaní tohto e-mailu mi podakujes. Budem zriet ako vínko. A všetko čo zažijem si ponesiem v hlave. ponesiem ti všetky krásne spomienky. Z veseliek, aj na rodinu. Užijem si to s nimi tak, aby si nemusel nič ľutovať. Zariadim aby si bol pre kristinu jediný a milovaný otec. Aby si sa mohol pozerať ako je šťastná. A aby si nezostal sám. Pretože aj keď mám rád samotu viem , že keď trvá dlho je smutná.
Vstávam z lavicky, kde dopisujem tento text a kráčam za tebou moje staršie ja, cez tych pár dní ktoré nás oddeľujú.
Zo dňa 17.8.2022
